Novinky :

Summercamp v Chorvátsku

28. až 30. júla bude Summercamp v Chorvátsku v meste Cres na ostrove Cres

Letný tábor

Od 9.8. do 13.8. 2017, v Penzióne Huncokár v Modre. Ďaľšie info na bratislava@sebaobrana.sk alebo na tréningu.



História Wing Tzun

Pár slov k názvu bojového systému Wing Tzun Kung-fu:

Keďže tento systém vznikol v Číne, jeho názov sa popisoval čínskymi znakmi „.....“ a vyslovoval sa „ving čun (kung fu). Pri prepise do Angličtiny sa najprv používal názov „Wing Chun“, čo aj zodpovedalo danej výslovnosti. Avšak pri používaní mimo Ázie tak obľúbených skratiek sa zistilo, že znaky „WC“ sú už vyhradené pre istý druh toaletného zariadenia, čo sa javilo dosť nedôstojné pre tak seriózne bojové umenie. Pretože však neprišlo ku všeobecnej dohode, postupne vznikali rôzne prepisy názvu tohoto bojového umenia a rôzne názvy začali zároveň slúžiť na odlišenie jednotlivých škôl a smerov. Tak prišli na svet Ving Chun, Wing Tchun, Wing Tsun, WingTsun, Ving Tsun, Ving Tchun, Wing Tzun ...a možno aj nejaké iné. Aj keď výslovnosť a korene majú všetky tieto vetvy spoločné, líšia sa navzájom svojimi prioritami, kvalitou know-how, prístupom k tradíciám, otvorenosťou k študentom a schopnosťou akceptovať vývin.

V našej organizácii EBMAS(Emin Boztepe Martiel Arts System) sa vyučuje Wing Tzun Kung-fu, a tak sa budeme držat tohoto popisu aj pri popisovaní historických súvislostí. Dúfame, že to nikoho neurazí.

História

Takmer každý pozná nejaký štýl čínskeho bojového umenia, odovzdávaný z jednej generácie na druhú. Každý má svoju legendu o vzniku a vývoji, avšak pravdivosť týchto príbehov možno zaručiť len veľmi ťažko. Tieto legendy odovzdávané väčšinou len ústnou formou mohli byť nedorozumením pozmenené, úmyselne prikrášlené, alebo dokonca celkom vymyslené. A práve preto by asi nebolo najvhodnejšie nad týmto príbehom z dávnych dôb všelijako špekulovať, ale len na chvíľku privrieť oči a ponoriť sa do nasledujúcich riadkov ako do tajomných vôd, opradených tajomstvom.

Len máloktorý štýl čínskeho bojového umenia, ktoré dnes pozná celý svet pod všeobecným názvom kung fu či presnejšie Wu-shu, nemá svoje čo i len vzdialené korene v kláštore, kde indický mních Bodhidarma šíril Budhizmus - v kláštore Shaolin. Tento kláštor je v súčasnosti považovaný za kolísku čínskeho Kung Fu všeobecne a Bodhydarma za jeho otca.

Traduje sa, že pred viac než 250 rokmi v období panovania dynastie Ching, v dobe plnej nepokojov, ktorá si žiadala mladých mužov schopných bojovať, prejavili sa typické nedostatky klasických štýlov kung-fu (ktoré pretrvávajú dodnes) – výuka skutočného majstra trvala veľmi dlho, a kým sa z bojovníka stal kvalitný majster, bol už starý. V kláštore to nevadilo – mnísi na to mali celý život, ale na bojisku bol veľký nedostatok kvalitných bojovníkov. Z tohto dôvodu boli poverení najväčší majstri Kung-fu v kláštore Šaolin vyvinúť bojový systém, ktorý by bol zbavený nepraktických prvkov, bol by zameraný na rýchle ukončenie boja a dal by sa naučiť za zlomok času oproti klasickým štýlom.

O tomto nebezpečnom štýle sa dozvedeli vládnuci Manchovia a rozhodli sa kláštor zničiť. Tak bol tento svetoznámy kláštor prepadnutý ich vojakmi, ktorí ho vyplienili a vypálili. Podarilo sa im to však iba preto, lebo niekoľko zradných mníchov im pomohlo vstúpiť za brány kláštora. Ba dokonca sa v kruhoch čínskej tajnej spoločnosti nazývanej „TRIADA“ traduje, že kláštor zapálil jeden z mníchov- zradcov Na Ning Yee.

Veľký požiar prežilo len veľmi málo mníchov. Väčšina obyvateľov kláštora zahynula v plameňoch. Zachránili sa iba piati významní majstri, ktorí sa podieľali na vyvoji nového bojoveho systému. Boli známi ako „piati starší“:

1 - Ng Mui - budhistická majsterka
2 - majster Chi Shin
3 - majster Pak Mei
4 - majster Fuk To Tak a
5 - majster Miu Hin

Pretože všetci títo majstri boli veľký odporcovia vládnucich Manchov, museli sa rôzne skrývať a meniť svoju identitu. Cestovali po celej krajine a obohacovali čínske legendy o množstvo nových príbehov.

Budhistická majsterka Ng Mui sa usadila v kláštore „Bieleho žeriava“ na hore Tai Leung, na hranici provincií Szechuan a Yunnan, kde sa naplno venovala meditácii a bojovému umeniu.

Ako žena však nemala dostatok sily na praktikovanie tvrdého Shaolinského Kung Fu, v ktorom bol aspekt sily obzvlášť kultivovaný, a preto sa venovala vývoju nového štýlu. Tento bol pravým opakom štýlov starých, v ktorých víťazil ťažší a silnejší. Jej nový štýl bol poddajný proti hrubej sile, obsahoval len techniky využiteľné v boji a neobsahoval hlboké postoje starých štýlov. Pozostával z troch kuenov bez zbraní či pomôcok a jedného kuenu na drevenom panákovi.

V tejto dobe sa do blízkosti hory Tai Leung prisťahoval Yim Lee so svojou dcérou Yim Wing Tzun a otvoril si tu malý obchod. Z malej Yim Wing Tzun časom vyrástla veľmi krásna dievčina. Mala síce veľa možností na dobrý vydaj, ale otec tak neurobil, lebo už ako dieťa ju sľúbil mladíkovi Leung Bok Chanovi. V ich blízkosti však žil notorický bitkár Wong, ktorý bol vždy pripravený zúčastniť sa akejkoľvek špinavosti. Obyvatelia dediny proti nemu nemohli nič podniknúť, pretože bol dobrý bojovník Kung Fu a navyše a navyše aj člen tajného spolku. Keď sa dozvedel o kráse Yim Wing Tzun, zaslal jej ponuku na sobáš spolu s upozornením, že použije násilie, ak bude odmietnutý tak ako ostatní nápadníci. Starý Yim Lee si robil spolu s dcérou starosti a obaja boli veľmi nešťastní. Nikto im nemohol pomôcť.

Avšak do dediny vždy raz za mesiac chodila majsterka Ng Mui nakupovať do obchodu starého Yim Leeho. Keď videla veľkú zmenu v ich správaní, zaujímala sa čo ich trápi. Keď si vypočula príbeh našich dvoch nešťastníkov, bola právom rozhorčená. Bola odhodlaná Yim Wing Tzun aj jej otcovi pomôcť, ale na druhej strane nechcela prezradiť svoju pravú identitu a napokon boj medzi ňou- slávnou majsterkou zo Shaolinského a bezvýznamným dedinským bitkárom bol pre ňu nevhodný. Preto sa rozhodla problém vyriešiť tak, že mladučkú Yim Wing Tzun naučí bojovať.

Vzala ju ako svoju žiačku do kláštora Bieleho žeriava. Asi po troch rokoch výuky nového štýlu u Ng Mui sa Wing Tzun vrátila späť k otcovi, už však ako majsterka v Kung Fu.

Akonáhle sa Wong dozvedel o tom, že sa Wing Tzun vrátila do dediny, začal ju neznesiteľne obťažovať a vyhrážať sa. Tento krát však už nemusela nikam utekať. Naopak, vyzvala ho na súboj. Násilník Wong sa potešil, myslel si že súboj vyhrá a odvedie si dievčinu domov. Keď ho však Yim Wing Tzun zrazila k zemi, kde zostal ležať, bolo mu jasné, že toto dievča si domov neodvedie.

Po tomto víťaznom boji pokračovala Wing Chun v cvičení u majsterky Ng Mui. Tá však už bola znudená z jednotvárneho života v kláštore a po nejakej dobe sa rozhodla pokračovať vo svojej ceste. Svojej žiačke povedala, aby nový štýl nevyučovala verejne, ale aby si našla aby si našla vhodného nasledovníka.

Neskôr, keď sa Wing Tzun vydala za Leung Bok Chana, často spolu debatovali o Kung Fu. Jej muž ju však nebral príliš važne. Sám bol totiž bojovníkom Kung fu a myslel si, že jeho slabá žena nemôže rozumieť bojovému umeniu viac, než on. Keď však mal možnosť porovnať svoje Kung Fu s umením svojej ženy, bol šokovaný! Koľko krát spolu bojovali, toľko krát bol porazený. Umenie svojej ženy obdivoval a začal s ňou pravidelne cvičiť.

Z úcty k svojej manželke a učiteľke nazval tento nový, doposiaľ nepomenovaný, štýl po nej - WING TZUN KUNG FU.

Leung Bok Chan ďalej odovzdal svoje vedomosti o Wing Tzun Kung Fu prírodnému lekárovi Leung Lan Kwaiovi.

Leung Lan Kwai svoje znalosti o Kung Fu starostlivo tajil. Ani jeho najbližší priatelia nevedeli, že je majstrom Wing Tzun Kung Fu. Až po verejnom boji so skupinou bitkárov sa stala táto skutočnosť verejne známou. Leung Lan Kwai potom prijal za žiaka herca z divadelnej spoločnosti „Červená Džunka“, ktorý sa volal Wong Wah Bo. Vtedy bolo totiž obvyklé, že každý člen divadelného spolku niečomu z Kung Fu rozumel. Na „Červených Džunkách“ ako sa vtedy vravievalo divadelným spolkom- podľa lodí, na ktorých sa prepravovali herci z miesta na miesto, sa ukrývalo mnoho priaznivcov a mníchov z vypáleného Shaolinského kláštora. Oni samozrejme svoje znalosti Kung Fu neskrývali- ťažko by mohli, veď nimi boli preslávení.

Na „Červenej Džunke “ sa istú dobu skrýval aj majster Chi Shin- jeden z „Piatich starších“ Shaolinského kláštora, ktorý sa stal veľmi populárnym vďaka dokonalému zvládnutiu Kung Fu a obzvlášť techník s dlhou tyčou.

Mal niekoľko žiakov. Medzi nimi bol aj Leung Yee Tei, ktorý sa živil ako prievozník. Poháňal loď odpichovaním od dna dlhou tyčou a zrejme preto si najviac na umení majstra Chi Shina obľúbil práve túto techniku- techniku s dlhou tyčou, ktorú neskôr dokonalo zvládol.

Keď Wong Wah Bo poznal, že jeho druh na lodi ovláda techniku dlhej tyče, nechal si ju od Leung Lee Teia demonštrovať a na oplátku mu ukázal svoju štýl- Wing Tzun Kung Fu. Obaja potom obdivovali techniku toho druhého. Dopadlo to tak, že sa navzájom začali učiť. A tak sa Wing Tzun Kung Fu obohatilo o techniku s dlhou tyčou. Počas výuky obaja zistili, že technika s dlhou tyčou sa dá dobre vylepšiť použitím princípov z Wing Chun Kung Fu a Chi Saom. Vyvinuli preto Chi Kwun, metódu podobnú Chi Sau, čo v preklade znamená „lepiace sa ruky.“ Okrem iného tiež zmenili držanie tyče a prevzali techniku kroku z Wing Tzun, čím techniku majstra Chi Shina- techniku dlhej tyče- pozmenili a urobili ju účinnejšou v boji.

Ako veľmi starý muž prijal Leung Lee Tei za svojho žiaka Leung Jana známeho lekára z mesta Fathan, ktoré je jedným zo štyroch najznámejších miest v provincii Kwantung.

Leung Jan bol veľmi dobrý i obľúbený lekár a mal aj svoju vlastnú lekáreň, do ktorej si chodilo kupovať svoje lieky mnoho obyvateľov Fathanu. Vo svojom voľnom čase sa venoval literatúre a bojovým umeniam. Hľadal, no nemohol však stále nájsť taký štýl, ktorý by mu vyhovoval po všetkých stránkach. Vadili mu hlboké postoje, nepraktické pohyby, technika bez významu a tupé používanie hrubej sily. Po dlhých rokoch hľadania toho pravého štýlu sa stretol s Leung Lee Teiom, ktorý ho zasvätil do tajov Wing Tzun Kung Fu. Sláva o jeho umení a schopnostiach v boji sa veľmi rýchlo rozšírila po celom širokom okolí a priniesla so sebou mnoho výziev na súboj. Leung Jan sa však naozaj nebál bojovať a získal prezývku „Kung Fu kráľ Wing Tzun Kung Fu“.

Pretože bol zámožný muž, nemusel prijímať žiakov, aby si výukou Kung Fu zarábal na živobytie. Avšak potreboval niekoho, s kým by mohol sám cvičiť. Preto mal žiakov len veľmi málo. Medzi nich patrili aj jeho synovia Leung Tsun a Leung Bik.

Kung Fu cvičil každý deň, keď zatvoril svoju lekáreň. Hneď vedľa jeho lekárne pracoval menič peňazí- Chan Wah Shun. Kung Fu sa mu veľmi páčilo a túžil sa stať žiakom majstra Leung Jana, ktorého nesmierne obdivoval. Jeho spoločenské postavenie mu však nedovoľovalo osloviť zámožného a uznávaného majstra. Preto mu nezostávalo nič iné len ho tajne pozorovať a pokúšať sa napodobňovať majstrove cvičenie. Avšak jeho snaženie malo len malé úspechy. Pýtate sa prečo? – Wing Tzun Kung Fu sa nikto nemôže naučiť odpozeraním. Len pod vedením skúseného učiteľa je možné vniknúť do tajov tohto bojového umenia. Preto jedného dňa Chan Wah Shun pozbieral všetku svoju odvahu a oslovil majstra Leung Jana. Prosil ho o výuku, no majster ho však odmietol. Chan Wah Shun sa však nevzdával. Ďalej tajne pozoroval cvičiaceho majstra, ktorého tak strašne obdivoval. Zoznámil sa s jedným z jeho žiakov, ktorý mal prezývku „Drevený Wah“, pretože trénoval tak tvrdo, že často odrazil svojimi tvrdými pažami silné „ruky“ na drevenom panákovi. Po nejakej dobe ho prehovoril, aby ho tajne, bez vedomia majstra Leung Jana naučil niektoré pohyby z Wing Tzun Kung Fu. Keď potom raz večer majster Leung Jan nebol prítomný na hodine so svojimi žiakmi priviedol „Drevený Wah“ Chan Wan Shuna medzi ostatných žiakov. Keď sa ostatní dozvedeli, akým spôsobom sa už dlhú dobu Chan Wah Chun učí Wing Tzun, vyzval ho Leung Tsun na testovací súboj. Leung Tsun však nikdy netrénoval tak pilne ako ostatní žiaci a navyše bol zrejme presvedčený, že ako majstrov syn musí byť prirodzene lepší ako ostatní. Počas súboja ho Chan Wah Shun udrel dlaňou tak silno, že Leung Tsun spadol na majstrovu obľúbenú stoličku, na ktorej sedel vždy počas výuky a zlomil jej jednu nohu. Všetci sa veľmi zľakli. Nohu majstrovej obľúbenej stoličke nešikovne pripevnili a zamaskovali. Keď sa ešte v ten večer majster usadil na svoju obľúbenú stoličku, aby sa navečeral..... Neskôr sa všetko o návšteve Chan Wah Shuna dozvedel a poslal „Dreveného Waha“, aby návštevníka priviedol. Jeho samého neskôr dôrazne poučil, že je nesprávne a odsúdeniahodné, aby žiak bez povolenia svojho majstra učil niekoho ďalšieho. „Drevený Wah“ si myslel, že majster chce Chan Wah Shuna potrestať, a preto namiesto toho, aby ho priviedol, doporučil mu opustiť mesto pred hnevom veľkého majstra Leung Jana. Neskôr však pochopil, že majster chcel len vidieť koľko sa toho Chan Wah Shun naučil, a tak „Drevený Wah“ svojho kamaráta vyhľadal a priviedol. Potom čo ho majster Leung Jan vyskúšal, bol bez pripomienok Chan Wah Shun prijatý za žiaka. Za krátku dobu Chan Wah Shun spravil veľké pokroky.

Veľmi často totiž prichádzal vzhľadom na svoje povolanie meniča peňazí do konfliktu s rôznymi „živlami“, a preto mal dostatok príležitostí otestovať svoje umenie v praxi.

Aj on sa neskôr stal slávnym bojovníkom Wing Tzun Kung Fu. Preto ho chcela vládnuca trieda Manchov zamestnať ako inštruktora pre výcvik svojich vojsk. Ale pre Chan Wah Shuna, nasledovníka veľkého majstra Leung Jana, bolo Wing Tzun Kung Fu predovšetkým záľubu a nie povolaním. Preto lákavú ponuku, ktorá znamenala veľký vplyv, moc a peniaze odmietol.

Nikdy si ani nezaložil vlastnú školu. Vždy si prenajímal podľa potrieb rôzne priestory a behom 36 rokov, počas ktorých vyučoval Wing Tzun Kung Fu, prijal len 16 žiakov. Jeho syn Chan Yu Min sa neskôr preslávil ako „kráľ dlhej tyče siedmich provincií“. Vo veľmi pokročilom veku majster Chan Wah Shun prenajal k výuke rodinný kláštor klanu Yip, kde tiež prijal svojho posledného, šestnásteho žiaka - Yip Mana.